Keynesizmom sa rozumie súbor ekonomických teórií a hospodárskej politiky, ovplyvnených rôznou mierou Keynesovým dielom, a to od medzivojnového obdobia po súčasnosť. Stále sa objavujú snahy o syntézu s neoklasicizmom (Samuelson, Hicks), alebo „ľavý keynesizmus“ (nová cambridgeská škola, Kaldor, Robinsonová) s prienikom do marxizmu, pričom sa zdôrazňuje roztržka medzi neoklasikou a keynesizmom. Tieto novodobé názory sa snažia o súdobú aplikáciu keynesizmu a praktické uplatnenie v národohospodárskej politike štátu.
Za „keynesovskú politiku“ sa považuje protikrízovo zameraná hospodárska politika štátu s oživovaním a podporou dopytu. V širších súvislostiach ide o sociálne orientované intervencie štátu s cieľom „plnej“ zamestnanosti. Zjednodušene sa v literatúre charakterizuje keynesovská politika ako prístup k národohospodárskej problematike, ktorý spochybňuje účinok peňažných nástrojov (monetarizmus), uprednostňovaním pôsobenia cestou štátne-ho rozpočtu.
Keynes (John Maynard, 1883-1946), britský ekonóm, autor makroekono-mického modelu vzťahov medzi súhrnnými veličinami (agregátmi), na zovšeo-becňujúcej úrovni. Súdi, že:
1/ Celkové fungovanie ekonomiky nemôže byť vyvodzované z agregácie chovania podielových zložiek systému, ale že má svoju vlastnú logiku.
2/ Dáva prednosť pojmu „kolobeh“ oproti „trhu“, zaviedol analýzu „tokových“ veličín.
3/ Ústredným bodom jeho analýzy je predpoklad neistoty subjektov podieľajúcich sa na hospodárskej činnosti v analyzovanom ekonomickom systéme.
4/ Peniaze nepokladá len za obeživo, neuznáva ich neutrálny charakter, pretože peniaze ovplyvňujú nielen úroveň cien, ale aj produktivitu výroby.
5/ Prisudzuje významný podiel anticipáciám hospodárskych subjektov v skúmanom ekonomickom systéme. Predpokladá, že anticipovanie (predpoklady), na základe ktorých hospodárske subjekty konajú, sú sčasti iracionálne, pretože budúcnosť je neistá.
6/ Včleňuje do svojej analýzy štát, ako hlavného hráča, a doporučuje odstránenie nedostatkov trhovej ekonomiky štátnymi zásahmi.
Okrem novátorskej analýzy peňazí je osou Keynesovho diela teória zamest-nanosti. Definuje, že úroveň zamestnanosti je závislá na efektívnom dopy-te, ktorý zodpovedá objemu výroby (viz. Say, deklaroval zákon trhu – ponu-ka vytvára dopyt).
Na rozdiel od klasikov, ale Keynes upozorňuje, že samotný trh nezaručuje „akousi prirodzenou rovnováhou“ plnú zamestnanosť, naopak, trh môže situáciu ešte sťažiť, ak preváži preferencia likvidity, ktorá povedie k rastu úrokových sadzieb, a následne k obmedzovaniu investícií do výroby.
Za týchto podmienok teda prísluší štátu, aby oživil dopyt pôsobením na spotrebu a investície a to zvyšovaním štátnych výdavkov za účelom prerozdeľovania národného dôchodku, ponukov trhov pre podnikynajmä prostredníctvom rozsiahlej stavebnej činnosti. Následné očakávané ekonomickej činnosti pôsobí priaznivo na zamestnanosť, a sprostredkuje zvýšenie spotreby. Keynesovská politika predpokladá rozpočtový deficit, ktorý by mal byť časom prekonaný zvýšením daňových príjmov z obnove-ného rastu ekonomiky.
Dôsledná peňažná politika (doplňovanie likvidity, znižovanie úrokových sdzieb) má stimulovať investičné rozhodovanie. Štátny intervencionalizmus je nutný, aby vyviedol ekonomiku z neúplnej zamestnanosti a z krízy, stáva saliekom „nevynutným“ pre obnovenie schopností kapitalizmu. Kapitalizmus je „najlepší“ systém za podmienky, povedané slovami samotného Keynesa, že je inteligentne riadený.
